K otázke mandátu: fakty namiesto pocitov
V posledných dňoch zaznievajú argumenty od niektorých starostov, že vraj nemajú od ľudí mandát na reformu – a že taký mandát nemajú ani tí, ktorí zmenu navrhujú.
Úprimne? Takýto postoj ukazuje skôr nepochopenie zastupiteľskej demokracie než reálnu snahu riešiť veci.
Občania si nás volia, aby sme riešili problémy a prinášali návrhy – nie aby sme štyri roky ticho čakali, čo sa smie a čo nie, čo nám dovolí pán primátor povedať a čo sa mu páčiť nebude. Reforma verejnej správy, vrátane prehľadnejšej a efektívnejšej štruktúry mesta Košice a zníženia počtu mestských častí, je legitímnou súčasťou výkonu mandátu. Najmä ak sa o nej hovorí už vyše 15 rokov.(!) A akékoľvek zmeny k lepšiemu blokujú tí istí starostovia, ako dnes.
A ak už hovoríme o mandáte: je trochu bizarné, keď mi výčitku adresuje niekto, kto bol zvolený 500 hlasmi, zatiaľ čo ja som dostal vyše 5000+ hlasov od občanov mesta Košice. Ak niečo ukazuje silu podpory ľudí, tak je to aj tento rozdiel.
Zmenu potrebujeme. Nie kvôli politickým bodom, ale kvôli budúcnosti Košíc. Čím skôr to prijmeme, tým lepšie pre všetkých – vrátane samospráv, ktoré majú naozaj pomáhať občanom, nie samy sebe.
5 dôvodov, prečo argument „nemám mandát na zmeny“ neobstojí:
1. Mandát nerovná sa bianco šek
To, že niekto získal mandát vo voľbách, neznamená, že sa má za štyri roky venovať len témam, ktoré mal napísané v letáku. Občania volia ľudí, ktorým dôverujú, že budú konať v ich záujme – aj pri témach, ktoré nie sú priamo vo volebnom programe. Reforma verejnej správy je prirodzená súčasť výkonu mandátu.
2. Mandát sa týka celkového rozvoja, nie zachovania status quo
Starostovia boli zvolení na to, aby riešili fungovanie miestnych samospráv. Ak je dlhodobo jasné, že systém 22 mestských častí je neefektívny, neprehľadný a finančne náročný, odmietať diskusiu o zmene je skôr prejavom alibizmu než zodpovedného výkonu mandátu.
3. Téma je verejne známa už vyše 15 rokov
Reforma mestských častí nie je žiadna novinka. O potrebe zmeny sa hovorí od roku 2004, opakovane sa objavovala vo verejných diskusiách a viacerí kandidáti na primátora ju mali vo svojich programoch. Téma je teda verejne známa a každý, kto kandidoval, vedel, že je na stole.
4. Demokracia nie je len o tom, kto sa ako cíti, ale aj o tom, čo hovoria pravidlá
Ak zákonodarca (napr. NR SR) schváli legislatívu, ktorá umožňuje zmenu štruktúry mestských častí na základe rozhodnutia mestského zastupiteľstva, tak je to legálny a demokratický nástroj. Mesto má svoj štatút, svoje zastupiteľstvo, svoje pravidlá – a tieto sa môžu meniť v záujme efektivity.
5. Mandát treba aj aktívne napĺňať, nie sa zaň skrývať
Niektorí starostovia hovoria, že nemajú mandát na reformu – že im ľudia vraj nedali súhlas na zmeny. Oveľa úprimnejšie by však bolo povedať: „Nechcem, aby sa moja mestská časť zlučovala, lebo sa obávam straty moci, pozície alebo financií.“ To je síce sebecký, ale aspoň čestný postoj.
Lebo ruku na srdce – máloktorý starosta alebo poslanec mal vo volebnom programe, že zvýši poplatok za odpad alebo miestne dane. A predsa o tom väčšina nemala problém hlasovať a ľuďom tie poplatky zvýšiť. Tam im mandát zrazu nechýbal. Ale keď ide o tému, ktorá sa možno týka ich vlastného kresla, tak sa zrazu vyhlasuje: „Na toto mandát nemáme!“
Takýto dvojitý meter je pre občana veľmi čitateľný. Mandát od ľudí máme na to, aby sme riešili problémy a zlepšovali fungovanie mesta – nie na to, aby sme si chránili vlastné pozície a bránili zmenám, ktoré môžu Košiciam pomôcť.
Občan to cíti. Vie rozlíšiť, kto háji verejný záujem a kto si chráni svoju stoličku.
Pozn.: Som starostom Mestskej časti Košice – Sídlisko KVP a podporujem zníženie počtu mestských častí v Košiciach a reformu kompetencií, financovania a procesov aj za cenu straty svojej vlastnej starostovskej stoličky.
