Je zmiešaný podnik riešením situácie v Košiciach? Ja hovorím, že nie je. Vymysleli teplú vodu. V Košiciach to, ale určite bude znamenať zabetónovanie firmy EEI, s.r.o. Zo zmiešaného podniku sa jej tak ľahko v budúcnosti nezbavíme. A keby aj, tak bude musieť byť vyplatená zo svojho podielu. Je to najmenej výhodné riešenie pre mesto zo všetkých možných.
Parkovanie pre intelektuálne založených čitateľov
Podľa štúdie realizovateľnosti koncesie na parkovanie od nezávislej firmy Limerlock Advisory (firma sa zaoberá poskytovaním služieb v oblasti podnikových financií a finančného poradenstva a v nedávnejšej dobe aj správou fondu rizikového kapitálu) sa javí zmiešaný model (Joint venture) najmenej výhodným z možných modelov. Citujem doslovne s občasnými subjektívnymi komentármi.
Upozorňujú, že pri zmiešanom (Joint Venture) scenári sa jedná o hybridné riešenie medzi koncesiou a konvenčným modelom. Na jednej strane by Mesto participovalo na projekte priamo, na druhej by si takéto riešenie vyžadovalo nastaviť štandardy služby, trvanie projektu a platieb, spätné odovzdanie, nastavenie akcionárskych vzťahov a rozhodovania v spoločnom podniku, podmienky predčasného ukončenia a pod.
Práve podmienky predčasného ukončenia a podrobná spoločenská zmluva sú doslova kľúčové v tomto riešení. Na základe doterajších skúsenosti s pôsobením firmy EEI a zároveň na základe doterajšieho prístupu mesta je možné sa domnievať, že by takéto riešenie nebolo dohodnuté a uzavreté v prospech mesta Košice a jeho občanov.
Takéto riešenie by však bolo spojené s viacerými komplikáciami a potenciálnymi nevýhodami:
- identifikácia súkromného investora by si vyžadovala realizáciu transparentného tendra, ktorý by však mohol byť potenciálne ešte zložitejší ako obstaranie koncesionára, keďže by sa riešil ďalší rozmer týkajúci sa akcionárskych vzťahov a náročné by bolo vyriešiť súčasné obstaranie prác a služieb týkajúce sa projektu zo strany spoločného podniku,
- potenciálne komplikovanejšie by sa riešili vzťahy týkajúce sa napríklad zmien zo strany zadávateľa projektu (Mesta), transferu rizík, ukončenia projektu a pod.,
- projekt by mohol byť výrazne menej atraktívny pre súkromný sektor, kde by spoločný podnik s Mestom predstavoval dodatočné riziká, ktoré by mohli spôsobiť malý alebo žiadny dopyt (s podmienkami prijateľnými a výhodnými pre Mesto) zo strany súkromného sektora (Prečo je takáto možnosť zrazu zaujímavá pre EEI si môžete domyslieť 🙂 Majú už toho dosť, ale bez peňazí predsa neodídu )
- výber riešenia a partnera by musel byť mnoho parametrický a bolo by náročné zabezpečiť, aby v konečnom dôsledku výber viedol k optimálnemu riešeniu z hľadiska nákladov (rôzne prístupy k výstavbe a prevádzke, rôzna bonita partnera a rôzna schopnosť priniesť lacnú equity a lacné seniorné financovanie a pod.),
- málo porovnateľných transakcií, z ktorých by sa dali čerpať skúsenosti (v parkovaní sa snažia takéto riešenie zaviesť v Michalovciach (EEI), iné slovenské mestá mi nie sú doteraz známe. Naproti tomu máme skúsenosti so zmiešanými podnikmi napríklad MFK, či Kosit. Ako skončilo MFK nemusím hovoriť a to, že v Kosite nemáme okrem dobre platených miest pre komunálnych politikov žiadne slovo, nemusím niekomu vysvetľovať.
- Joint-venture riziko – spoločné rozhodovanie entít s protichodnými záujmami. Mesto má mať na zreteli verejný záujem, firma má na zreteli jedine zisk a znížovanie svojich nákladov. Ďalším protikladom je, že mesto potrebuje a má za zodpovednosť riešiť komplexnú situácie v statickej a dynamickej doprave v meste. EEI zaujíma jedine biznis a parkovacie miesta, logicky nemajú záujem rozvíjať alternatívne spôsoby dopravy (MHD, cyklistické trasy), lebo by jednoducho menej zarobili. Obsadenosť parkovísk by klesla s poklesom využívania motorových vozidiel.
Dôležité je poznamenať, že zväčša tieto podniky vznikajú v dvoch krokoch. Prvým je vytvorenie mestského podniku. V ďalšom kroku by takýto podnik získaval financovanie na krytie nákladov spojených s výstavbou od súkromného investora, spoločníka.
Uvediem aj výhody tohto modelu riešenia problému parkovania:
- ako spoluvlastník spoločnosti, ktorá bude systém stavať a prevádzkovať, bude môcť Mesto projekt bližšie ovplyvňovať,
- je teoreticky možné odčleňovať a samostatne tendrovať resp. obstarávať jednotlivé dielčie súčasti – získanie equity kapitálu, seniorného financovania, výstavby a prevádzky,
- odpadnú niektoré legislatívne problémy vo vzťahu k právu odstraňovať vozidlá a pod., keďže takýto spoločný podnik by sa chápal ako právnická osoba založená alebo zriadená správcom komunikácie.
Ak si pozorne prečítate výhody, ktoré tento model prináša, tak zistíte, že všetky tieto výhody dokáže priniesť aj samostatný Mestský podnik v plnom vlastníctve mesta Košice. Mesto by ale muselo chcieť riešiť problém, nie robiť biznis. Ak existujú vysoko špecifické činnosti, ktoré mestský podnik nedokáže zabezpečiť, tak si predsa môže prenajať služby externých dodávateľov.
- Mesto Košice predsa aj bez EEI zabezpečuje maľovanie čiar
- Mesto Košice predsa aj bez EEI zabezpečuje osádzanie značiek
- Mesto Košice predsa aj bez EEI disponuje dopravnými projektami, respektíve ich vie dať vypracovať
- Mesto Košice predsa aj bez EEI má mestskú políciu, ktorá dohliada a kontroluje
- Mesto Košice predsa aj bez EEI má / vie zabezpečiť 3 technikov, ktorí budú vyberať parkomaty
- Mesto Košice predsa aj bez EEI má / vie zabezpečiť 2 pracovníčky, ktoré budú vydávať rezidentské karty
- Mesto Košice predsa aj bez EEI má Útvar hlavného architekta, rovnako ako aj Stavebný úrad na všetky potrebné povolenia
Takto by som mohol ísť donekonečna, ale na čo?
Mesto Košice by to vedelo robiť. Toto vedenie mesta ale nie.
Sleduj viac na:
