Neporiadok, potkany, zápach a neustále nájazdy neprispôsobivých občanov. Takto to teraz vyzerá pri našich smetných košoch. Snehová nádielka len odkryla „smetiakovú kultúru“, ktorú tu máme. Prečo sme v Košiciach „100 rokov za opicami“? Lebo nie je „politická voľa. A kde nie je politická voľa je potrebné, aby sa občania aktívne dožadovali svojich práv a pridanej hodnoty za svoje peniaze – dane. Za peniaze, ktoré sú teraz investované do uzamykateľných kontajnerovísk sme mohli mať podzemné a polopodzemné kontajnerovíská a vyriešiť tak viacero problémov naraz.
V poslednej dobe nám je zo všetkých strán hovorené, že treba kontajnery zamknúť do klietok a bude pokoj. Klietky sa za eurofondy veselo stavajú napríklad na sídlisku Terasa. Ako to vyzerá v realite možete vidieť na fotkách nižšie.
Neverte tomu, že klietky sú najlepšie riešenie. Nie je to pravda. Niekde nemusia zamykať svoje autá a domy, my zamykáme svoj odpad do nevkusných kovových stavieb. Svet sa už posunul od „komunistického zamykania ku kapitalistickému využívaniu technológií.“ My to v Košiciach však poznáme. Kým v zahraničí nakupujú autobusy Mercedes a jazdené rýchlostné vlaky z Japonska, my kupujeme električky Vario LF 2+, ktoré nikto nechce a nikde inde okrem Košíc nejazdia. (pardón 1 kus je v Ostrave – prototyp). Zmýšľanie politických špičiek asi ostalo na úrovni spred revolúcie, a tak vyzerajú aj ich riešenia.
Prečo sme v Košiciach 100 rokov za opicami? Lebo nie je „politická voľa“. A kde nie je politická voľa je potrebné, aby sa občania aktívne dožadovali svojich práv a pridanej hodnoty za svoje peniaze – dane. Za peniaze, ktoré sú teraz investované do uzamykateľných kontajnerovísk sme mohli mať podzemné a polopodzemné kontajnerovíská.
Podpíšte preto petíciu: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=888498
Keď sme prišli s myšlienkou mesto ani Kosit, a.s. neplánovali nič podobné. Na naše otázky odpovedali negatívne, stretnúť a rokovať odmietli, a tak sme pristúpili k petícii. Po týždni už otočili a avizovali „moderné riešenie“. Doteraz však nič nepredstavili a tlačová konferencia Kosit, a.s. bola zrušená a presunutá na neznámy dátum. Evidentne tak mocipáni majú problém niečo rýchlo vymyslieť, ale my im svojim podpisom pod petíciou môžeme pomôcť:)
Neviete, čo to je?
- Je to štandard bežný v západnej a strednej Európe, ktorý sa pomaly udomácňuje i na Slovensku. Vo svete existujú stovky miest, ktoré toto riešenie využívajú a rozširujú. Pre príklad: Istanbul (TR), Hague (NL), Mladá Boleslav (CZ), Znojmo (CZ), Buyukcekmece (TR), Gijón (SPA), Muscat (Omán) a mnohé iné.
- Na Slovensku toto riešenie zaviedli mestá ako Nitra, Liptovský Mikuláš, či Moldava nad Bodvou. Mestá, ktoré plánujú zaviesť podzemné a polopodzemné kontajnery v roku 2017 na Slovensku sú Trenčín, Trnava, Prešov, Trebišov, Bratislava
Ako to funguje?
- Vyprázdňovanie podzemného kontajnera: https://www.youtube.com/watch?v=Q8mv2y9QMwY&feature=youtu.be
- Moderné odpadové hospodárstvo: https://www.youtube.com/watch?v=0_Z1O6HFR_I
Benefity pre občanov (dokázateľné a overiteľné):
- Zabraňujú zápachu nakoľko sú pod zemou, ktorá má konštantnú teplotu v zime, či v lete
- Zabraňujú výskytu hlodavcov. Potkany sa tam jednoducho nedostanú a aj keby sa dostali vo vnútri zahynú
- Sú viac estetické a dokážu ušetriť verejný priestor
- Zastavia nájazdy neprispôsobivých občanov. Každý výrobca má vlastný typ technológie a teda vedia zabezpečiť aj to, že do kontajnera sa nebude dať vliesť
- Sú odolnejšie voči požiarom. Vo vnútri nie je vzduch, a tak aj v prípade zapálenia kontajnera trvá hodiny kým dojde k požiaru, čo je dostatočne dlhý čas na príchod záchraných zložiek
Názor odborníka:
- Environmentalista Marek Kurinec, špecialista na odpadové hospodárstvo. „Výhody polopodzemných kontajnerov spočívajú najmä v úspore nákladov na prepravu, plus sú to ušetrené priestory v rámci bytovej zástavby. Veľké objemy sú pod zemou, takže netreba zaberať priestor na povrchu, kde môžu byť napríklad parkovacie miesta,“ hovorí Kurinec
Výhody riešenia (dokázateľné a overiteľné):
- Znížené náklady na údržbu kontajnerov
- Znížené náklady na odvoz, nakoľko polopodzemné a podzemné sú vačšie a nepotrebujú sa tak často vyprázdňovať
- Možnosť využitia “waste management-u”, t.j. automatického hlásenia naplnenia kontajnera. Smetiarske auto tak ide cielene, nie náhodne
- V pilotnom projekte je možné umiestnenie “na jednej trase”, čím sa výrazne ušetria náklady
- “Staré 1100 litrové” kontajnery sa možu presunúť na iné miesta, kde poslúžia rovnako
- Pri rozumnom rozmiesnení sa ušetrí verejný priestor (napríklad na parkovacie plochy)
- Možnosť využitia alternatívneho financovania cez EÚ fondy a granty. V roku 2016 bola možnosť využiť aj zdroje z Recyklačného fondu. Túto možnosť sme premrhali, ale iné ešte ostali. Treba len chcieť
Zavádzajúce informácie, ktoré sa najčastejšie vyskytujú v diskusii:
- Je to drahé riešenie – zavádzajúca informácia. Áno, toto riešenie so sebou nesie vyššie obstarávacie náklady, ale zároveň dokáže ušetriť nemalé finančné prostriedky do budúcnosti. Rovnako tak so sebou prináša aj všetky výhody vymenované vyššie. Ako príklad zo Slovenska uvediem Nitru, ktorá v roku 2016 investovala do polopodzemných kontajnerov 120 000 eur a návratnosť investície je 3 a pol roka
- Mesto Košice na to nemá – klamstvo. Mesto Košice má financie na pilotný projekt. V Moldave potrebovali 36 000 Eur na pilotný projekt, v Nitre to bolo 120 000 Eur v roku 2016. Len pre porovnanie, na projekt Európske mesto športu sme dali v roku 2016 viac ako 8 miliónov Eur. Peniaze sú, len sa dávajú na propagáciu papalášov na kultúrnych a športových akciách, nie na riešenia pre ľudí. Navyše Košičania platia jeden z najvyšších poplatkov za odpad v krajských mestách v SR. Sám primátor Raši pritom vo svojej volebnej kampani sľuboval presný opak
- Budeme musieť chodiť s košom 100m a ďalej – klamstvo. Racionalizácia stojísk, kvôli optimalizácii a inžinierskym sieťam je síce možná, ale nie nutná. Tento druh kontajnerov samozrejme nikdy nebude všade a nenahradí úplne bežné 1100 l nádoby. V pilotnej fáze však navrhujeme stavať len tam, kde to inžinierske siete dovoľujú, kde to občania chcú a kde nie je nutné meniť súčasné rozmiestnenie kontajnerových státí
- Podzemné kontajneroviská si vyžadujú špeciálnu technológiu, ktorú nemáme a je drahá – zavádzajúca informácia. Niektorí výrobcovia ponúkajú možnosť vyberať kontajnery vozidlom z hydraulickou rukou, čo je absolútne bežná technológia. V Košiciach zber a odvoz odpadu realizuje firma Kosit, a.s. Tá istá firma zabezpečuje zber a odvoz aj v Moldave nad Bodvou, čiže technológiu firma má
- Podzemné kontajneroviská zabraňujú možnosti separovať odpad – klamstvo. Podzemné kontajnery môžu byť kľudne vo viacerých variantoch, s viacerými otvormi na rôzne druhy odpadov. To, aby ľudia skutočne separovali svoj odpad a správali sa zodpovedne nedokáže vyriešiť žiadny kontajner. Je to o osobnej zodpovednosti každého jedného z nás
- Klietky a uzamykanie odpadu sa vo viacerých mestách osvedčilo – klamstvo. Na čo sa rozpisovať? Stačí ak si prečítate TU a TU. Klietky sú ako päsť na oko, veľakrát sú vylomované alebo jednoducho ich jeden zo susedov nezamkne. Výsledok môžete vidieť na fotografiách z Terasy v úvode článku
- Existuje len jeden výrobca podzemných a polopodzemných kontajnerov – klamstvo. Stačí si vygoogliť podzemné kontajnery a nájdete desiatky firiem, ktoré ponúkajú rôzne druhy podzemných a polopodzemných kontajnerov – pre ilustráciu uvediem pár firiem – MOLOK, SOTKON, MEVA, Contenur, Ekoplast, Reflex Zlin atď. Nám, ktorí sme petíciu spustili, je jedno kto bude zhotoviteľom. Najlepší pomer/cena kvalita ukáže transparentne urobené verejné obstarávanie
Pár vybraných zaujímavostí:
- Polopodzemný kontajer má pri maximálnej kapacite objem päť-šesť násobku bežnej nádoby. Je to vlastne plastový tubus, ktorého dve tretiny sú pod zemou a zvyšok nad zemou. Hydraulická ruka vytiahne z podzemnej časti kontajnera obrovský mech s odpadom a jeho obsah vysype do vozidla. Potom ho znova uzavrie a vráti naspäť. Na obsluhu pritom stačí jeden človek
- Fínsky výrobca deklaruje, že od cigaretového ohorku alebo piráta sa kontajnery chytiť nemôžu. Nie je v nich totiž dostatok vzduchu a odpad je tu natoľko zhutnený, takže sa oveľa ťažšie zapáli. Fíni vraj robili dokonca testy horľavosti s Molotovovým kokteilom, teda zápalnou fľašou, ktorú vhodili do vnútra kontajnera. Na to, aby ho poškodila, však potrebovala približne dve až tri hodiny. Je tu teda vysoká šanca, že keď si niekto všimne, že sa z kontajnera dymí, hasiči ho uhasia kým príde k poškodeniu
- Mesto Hague má vyše 5000 podzemných kontajnerov a riešia už sekundárny problém s bicyklistami, ktorí uzamykajú svoje bicykle ku košom
- Bratislavská spoločnosť OLO, a.s. má výstavbu podzemných kontajnerov v prioritách na rok 2016
- V Prešove sa klietky na základe feedbacku od občanov neosvedčili, chcú zaviesť podzemné kontajneroviská
- V Znojme bola cena jedného podzemného “štvorbloku” 30 000 EUR
- V Španielskom meste Gijón inštalovali 159 podzemných stanovíšť v 73 lokáciách. V celku to činí 477 kontajnerových otvorov (sklo, papier, plasty). Do budúcnosti plánujú ďalších 200 kontajnerovísk
Ako by malo teda vyzerať Európske hlavné mesto odpadu? Netreba vymýšľať „teplú vodu“. Praktický príklad riešenia zo zahraničia prostredníctvom komplexného projektu (Ljubljana):
- Mesto Ljubljana (SL) spustilo v roku 2013 pilotný projekt s názvom „Modern waste management infrastructure”, v rámci ktorého vybudovali 47 stanovíšť podzemných kontajnerov a ďalších 40 majú v pláne vybudovať. Tento projekt sa ukázal ako veľmi úspešný a dnes ho chodia prezentovať ako “good practice” iným municipalitám v rámci EÚ. Dôkazom úspešnosti projektu je aj ocenenie, ktoré sa im podarilo získať “European Prize for Urban Public Space 2012” Čítajte viac na: http://www.ljubljana.si/en/green-capital/green-merits/20-sustainable-projects/separated-waste-collection/
Je čas pre efektívne a európske riešenia aj pre Košice. Prijali by ste, aby ste mali toto riešenie aj v Košiciach? Nečakajte a podpíšte petíciu: http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=888498
Viac informácií nájdete aj na www.ladislavlorinc.sk
