Skúsim v krátkosti na 2 obrázkoch vysvetliť, čo považujem (okrem iného) za problém v Košiciach.
Obrázok č.1 – Mesta sa tvoria pre ľudí, že? Chodiť je pre človeka prirodzené. V tom sa vieme zhodnúť, že? Moderné svetové metropoly sa zaoberajú riešením verejných priestranstiev a pešími prechodmi. V snahe budovať múdre mestá sa snažia prijímať v prvom rade múdre rozhodnutia. Tie nestoja nič. Uprednostňujú na prvom mieste peší pohyb a potom cyklistickú dopravu a alternatívne formy dopravy zobrazené v pyramíde smerom zhoda nadol. Tak bojujú proti znečisteniu, ale aj dopravným zápcham. Jednoducho, myslia na budúcnosť. a udržateľnosť rozvoja miest.
Obrázok č.2 – Realita Košíc mi ale dokazuje pravý opak. Na prvom mieste je vyčerpať peniaze. Vymeniť asfalt za viac asfaltu a železo za novšie železo. O.k. raz to bolo potrebné, ale skutočne sa „oplatí vydržať“? Na čo vlastne?
Stĺpy uprostred chodníka pred Steel arénou, kde sa pohybujú v čase podujatí tisícky Košičanov tvoria bariéru pešiemu pohybu. Rovnako ako stĺpy uprostred chodníkov na Moldavskej alebo Triede SNP. Ale aj iné… zastávky električiek pri starej radnici a pred Dargovom, zábradlie nad Amfiteátrom atď. Nie je to prvý takýto prípad počas stavby MET.
Pointa: Rozhodnutie, že investujeme do jedného druhu dopravy na úkor iných druhov mobility nepovažujem za šťastné. Nie tak, ako to vidíme v Košiciach, kde sú električky a stĺpy trakčného vedenia výrazne financované na úkor pešej mobility a cyklistiky. Pri rekonštrukciách sa postavilo veľa bariér, ktoré predlžujú chodcom čas cesty a demotivujú ich chodiť pešo.
Fakt: Ľudia väčšinou robia výjazdy do vzdialenosti 3 km, čo by hravo vedeli zvládnuť aj pešo alebo na bicykli.
Platí pravidlo, že čím viac ciest budeme budovať, tým viac áut budeme mať. Vidíte to, ak Vám pred blokom postavili nové parkovisko. Koľko trvalo, aby bolo opäť plné? Rok, dva? Nemyslíme na budúcnosť a trvalú udržateľnosť, ale výsledky ideálne do 4 rokov, lebo voľby…
Sumár: Riešenia existujú netreba hľadať teplú vodu. Tieto rozhodnutia, aj riešenia realizované v projektoch, sú na začiatku vždy politickými rozhodnutiami.
Politicky sa rozhodne, že ideme niečo robiť / rekonštruovať. A práve tam by mala byť požiadavka na projekt / projektanta / developera, že na prvom mieste musí byť chodec, že tam musí byť zároveň cyklotrasa, že projekt bude mať pridanú hodnotu pre komunitu a odzrkadlovať jej požiadavky, že verejné priestranstvo bude skutočne živé a otvorené všetkým, že developer zabezpečí napríklad pravidelnú linku MHD, že rozhodnutie je prijímané na základe dát od konečných užívateľov a nie od stola….
Kým ľudia, ktorí tieto politické rozhodnutia dnes prijímajú nebudú žiť takúto (v Európe bežnú) filozofiu, mesto Košice sa nikdy nevymaní zo svojho provinčného charakteru, s provinčnými politickými rozhodnutiami…
