O sídlisku, ktoré je živým organizmom. Žije, dýcha, rozvíja sa, pulzuje vlastným životom. Nemám tu len trvalé bydlisko, žijem tu. Domov. Útočisko. Môj “hood”. Chodím s otvorenými očami a vnímam. Žijem tie ulice a zákutia sídliska, lebo každé miesto vo mne vzbudzuje emóciu, spomienku. Precítil som svoje rodné sídlisko, a to vo mne vyvoláva moje jednoznačné odhodlanie. Nešiel som vyskúšať, ani proti niekomu. Išiel som, lebo to tak cítim, žijem, snívam. Možnosť byť starostom sídliska KVP pre mňa nie je zamestnanie. Je to poslanie a životný štýl. Privilégium byť prvý medzi rovnými. Slúžiť ľuďom. Zdvíhať to sídlisko a posúvať ho vpred.
- Hlava = Miestny úrad. Hovorí sa, že hlava musí fungovať, aby bolo všetko v poriadku. To platí aj v prípade nášho sídliska. Tak, ako v mozgu prebieha nespočetne veľa interakcií medzi neurónmi, tak aj na Miestnom úrade sa každodenne stretávajú, rozprávajú, či rozhodujú občania, poslanci, zamestnanci. Žije to tam. Pulzuje. Interakcie. Jednoducho to musí fungovať, musíme mať hlavu v poriadku, aby sme napredovali.
- Srdce = Fontána. Potrebuje transplantáciu. Nevládze a nepulzuje, lebo sme ho jednoducho zanedbali. Vymizli zdravé bunky ako rodiny – deti – mamičky. Transplantáciu musí vykonať kvalitný team chirurgov mesta – architektov, mesto-tvorcov, občanov. Medzinárodná architektonická súťaž na komplexnú obnovu územia fontány je to, čím musíme udržať naše srdce pri živote až do momentu, keď bude jasné financovanie celej transplantácie. S novým, zdravým srdcom, vieme rozhýbať celé sídlisko.
- Chrbtica = Promenádny chodník. Chrbtica spája celé telo rovnako, ako promenádny chodník naše sídlisko. Nesie na sebe tú ťarchu a veľkosť celého sídliska. Zanesená špinou a lokálnymi „boľačkami“ typu hluk z krčiem a popíjajúci asociáli. Potrebuje však výraznú injekciu, aby sme sa znova postavili na nohy. Eurofondovú injekciu obnovy a komplexného rozvoja nášho hlavného pešieho ťahu. To by bolo niečo veľké, ak by sa to podarilo.
- Žily = ulice a uličky. Tie tvoria spoločné formácie a charakteristické črty nášho sídliska. Neopakovateľnú identitu sídliska ako celku, jeho štruktúru. Štruktúra sídliska (cievny systém) nám odráža organický a hierarchický princíp života občanov KVP. Jednoducho determinuje to, ako sa bunky (občania) hýbu, ako si nažívajú, ako tento jeden veľký kolos funguje. Ak upcháme cievy, nebudeme vedieť dýchať. Vráťme teda pozornosť žilám, bunkám a duši.
- Nohy = Obvod č.1. Vojakom zvykli vo vojne hovorievať: „Čokoľvek sa bude diať, majte nohy v suchu. “ Nohy Vás odnesú až tam, kde si to hlava nevie predstaviť. Ak stojíte pevne na vlastných nohách, nikdy nemôžete padnúť na dno. My sme naše nohy nechali vlhnúť. Dlhú dobu a problémy sa hromadia. Liečivá masť na nohy (Obvod č.1) existuje a namiešali sme ju. Je pripravená. Dajme naším nohám pocítiť, že nám nesmrdia. Sú predsa naše! Potrebujeme ich, aby sme došli tam, kde všetci chceme.
- Trup = Obvod č.2 a č.3. Spojené nádoby. Hruď i brucho. Obidve robia poriadneho chlapa, či ženu. Všakže? Hruď nám je zahustená, preplnená výstavbou a tak pľúca (Zombova, Hemerkova, Húskova, Janigova) nestíhajú absorbovať ten smog (hlavne parkujúcich áut). Hold, inžinieri na to pri vzniku sídliska nemysleli. Riadny oriešok na riešenie. Na chrbát nám pritom nakladajú ďalšie výzvy. Brucho je tradične plné. Občianskej vybavenosti. Centrum sídliska, kde nájdete skutočne rozmanité veci – workout – Grunt – fontána – výbeh pre psy – lúka na Moskovskej. Črevá sa nám ale upchali od toho jedenia (Čordákova) a SFZ nám už servíruje ďalšiu veľkú tortu. Potrebujeme to tam zorganizovať, prevetrať, upratať. Bude, čo robiť. Malé citlivé zákroky nám reálne vedia pomôcť. Citlivo, s ľuďmi, s ohľadom na prostredie.
- Ruky = Obvod č.4. Ruky sa naťahujú s nádejou k nám i mestu a hovoria: „Dajte aj nám konečne niečo. “ Čo však od mesta dostali? To, čo nechceli. Veľké, nechcené priamo do rúk (plánovaná výstavba na Wuppertálskej). Mama hovorievala, že čisté, upravené, pekné ruky sú vizitkou človeka. Zanedbali sme to, lebo občas sú tak ďaleko od hlavy, že na nich hlava (Miestny úrad), zabúdala. A už aj klopali hlavu po čele posledné roky (osobná aktivita Laca Takáča), ale hlava nechcela počúvať. Hovorím, že ruky vedia objať, podať pomoc a brániť celé telo, keď treba. Som muž. Chcem silné a čisté ruky.
- Duša = komunity. Komunity sú dušou nášho sídliska. Dušou, ktorá je správna a v poriadku, ale potrebuje uzdraviť. Hlava sa s ňou dlho nemaznala, dlho nad dušou nerozmýšľala a nedávala jej oporu. Preto sa hlava (Miestny úrad) musí začať otvorene rozprávať so svojou dušou (komunity), čo vlastne chce z toho nášho sídliska. Hlava vie dušu uzdraviť a duša vie hlave pomôcť správne a s citom sa rozhodovať.
- Bunky = ľudia, občania, rodiny. Základná, elementárna súčasť každého živého organizmu. Bunky (ľudia) vytvárajú celkový obraz organizmu (sídliska). Rozdelením organizmus zanikne, oddeľujú sa časti, ktoré môžu skôr, či neskôr telu chýbať. Každý, kto má skalpel nech pomyslí na staré známe 2x meraj, 1x rež. Spájaním vzniká niečo nové, krásne. Celé telo rastie a rozvíja sa, ak sa zdravé bunky spájajú. Posledné 4 roky sme živili na tele nádor, ale zbavili sme sa ho. Je čas posunúť sa vpred.
Ak chceme, aby sa sídlisko rozvíjalo ako zdravý organizmus, musíme začať riešiť nahromadené problémy, na ktoré doteraz nebol čas. Možno snívajte s nami, poviete si. Naivný? Možno, ale hovorím Vám jediné, keď nám všetko to zlo okolo nás zoberie sny a nádej, čo nám vlastne ostane? Nevzdám to, lebo zastať a nestarať sa by bolo chybou. Snívam, lebo sny predchádzajú skutočnosti. Ak si to nebudeme vedieť vysnívať, nikdy to nedosiahneme, neprežijeme.
Snívam, lebo som slobodný človek. Snívam, že sa to skutočne dá. Snívam, že úplne obyčajný mladý muž zo šedého panelákového sídliska, môže dvíhať tu pomyselnú vlajku nad hlavu a viesť svoje/naše/moje/Vaše sídlisko v ťažkých časoch VPRED.
Autor kandiduje na starostu sídliska KVP s číslom 4
